Prečo od iných očakávame dokonalosť, ale sami sebe doprajeme luxus odpustenia?

vodu káže, víno pije

Seba posudzujeme veľkoryso. Občas svoje chyby vidíme a niekedy si ich aj priznáme.

Mnohé naše zlyhania v pamäti potom potlačíme a rýchlo na ne zabudneme. Alebo ich zľahčujeme a dodatočne racionalizujeme (mali sme všetky rozumné dôvody sa tak správať).

Je to prirodzené správanie, ktorého cieľom je zabezpečiť našu psychickú pohodu a emočnú vyrovnanosť.

Pri posudzovaní iných ľudí, bývame oveľa prísnejší

Bývame rýchli pri identifikovaní a presnom popise zlyhaní iných. Vieme ako by to malo byť, alebo čo presne zle ten druhý urobil. Súdime.

Iste, od schopnosti sebareflexie, vyhľadávania chýb a ich odstraňovania priamo závisí kvalita nášho života, aj fungovanie spoločnosti. Kto sa nezlepšuje, stagnuje. Pri iných, napríklad pri politikoch však tento systém metra máme akýsi oveľa prísnejší.

Je zvláštne, že od iných očakávame takmer dokonalosť a pritom aj našim najbližším rodinným príslušníkom, s ktorými žijeme denne v domácnosti, všeličo prepáčime a privrieme nad tým oko. Od tých, ktorých máme najradšej a s ktorými denne žijeme by sme o to viac mali očakávať výnimočnosť.

V realite sme však voči nim benevolentnejší. Je to isté “rodinkárstvo” alebo forma klientelizmu – deťom alebo partnerovi chyby odpúšťame.

A tak je to aj a správne. Veď čo už iné nám zostáva, ak s nimi máme ďalej dokázať žiť.

Na ostatných mimo nášho kruhu blízkych sme však mimoriadne kritickí, prísni a odpúšťame im veľmi ťažko. Strácajú v našich očiach morálne právo niečo povedať, alebo vykonávať nejakú prácu, ak zlyhali.

Ale kto potom to morálne právo má? Veď všetci sme niekedy zlyhali.

Myslím, že cesta je v realistickom náhľade na svet. Je skrytá v jednoduchom – “nekážme vodu a nepime víno”. Ak očakávame asketizmus, že iní budú piť vodu, buďme prísny aj na seba a pime ju aj my. Ak očakávame dokonalosť, buďme dokonalí aj my. To ale zjavne nedokážeme.

Tak občas si doprajme víno aj my, ale doprajme ho aj ostatným. Nie sme dokonalí anjeli, tak si odpúšťajme.

Jediné, na čo si musíme dávať pozor sú “alkoholici”, ktorí si z “pitia vína”, z neustáleho kolobehu chybovania a zatĺkania urobili štandard a k vode sa už nemajú v pláne vrátiť.

Ktorí si z veľkorysého odpustenia urobili nárok a sami na vlastnej zmene k lepšiemu nepracujú.

Na takých si treba dávať pozor aj doma, aj v práci, aj v politike.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *