O nehanebnosti

Kedykoľvek narazíš na niečiu nehanebnosť, hneď si polož otázku:

“Je možné, aby neboli vo svete nehanebníci?”

Nie je to možné.

Nežiadaj teda nemožné, lebo aj tento je jeden z nehanebníkov, ktorí musia byť na svete. To isté maj na mysli aj pri človeku samopašnom, pri nevernom a pri každom, kto sa v čomkoľvek dopúšťa chyby.

Lebo keď si pripomenieš, že musia byť aj takíto ľudia, budeš ku každému z nich zhovievavejší.

No užitočné je aj to, ak budeš hneď uvažovať o tom, akou cnosťou vyzbrojila príroda človeka proti tomuto bludu. …

Vcelku však mýliaceho sa môžeš poučovať. A každý, kto chybí, odchyľuje sa od cieľa, ktorý je pred ním, a blúdi. Ale akú máš z toho škodu ty? Veď nenájdeš nikoho medzi tými, na ktorých sa hneváš, čo by bol urobil niečo také, z čoho by sa bola mohla stať horšou tvoja duša.

A práve v tom väzí celou svojou podstatou tvoje zlo a tvoja škoda. Čo je predsa zlého a čudného na tom, ak si nevzdelaný počína ako nevzdelaný?

Dávaj pozor, aby si nemusel skôr sebe vyčítať, že si nevytušil, že sa dopustí tejto chyby.

Lebo tvoj rozum ti dával dosť náznakov, z ktorých si mohol prísť na to, že ten človek sa určite dopustí tejto chyby, ale ty si na to zabudol, a ešte sa čuduješ, že sa dopustil chyby.

Marcus Aurélius – Myšlienky k sebe

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.