Nastavte svoju myseľ rastovo, s fixným myslením sa utrápite

Životná skúsenosť ma naučila, že na začiatku je všetko ťažké. Nefunguje u mňa to, čo niektorí hovoria: “Ak ti to nejde, tak to radšej nechaj tak, lebo to asi nie je tvoja cesta.” Keby som sa riadil touto radou, vzdal by som veľa vecí, ktoré sú dnes v mojom živote obrovským prínosom.

Moje začiatky v akejkoľvek oblasti sú plné polien, ktoré mi lietajú pod nohy. Nedarí sa mi, narážam na nové a nové problémy, pribúdajú komplikácie. Od otca som však zrejme zdedil húževnatosť a tak sa nenechávam odradiť.

Postoj, ktorý si osvojíte, hlboko zasahuje spôsob, akým vediete svoj život.

Trvá určitý čas “kým sa to poddá”. Dlhé hodiny učenia sa nových vecí, ktorých výsledkom je len ďalšie spoznávanie toho, čo ešte stále neviem. Týždne driny, premrhané peniaze, skúšania typu pokus/omyl, návraty na začiatok a opätovné pokusy posunúť sa ďalej iným spôsobom. Niekedy je to pár mesiacov či rokov, a pritom nové výzvy prichádzajú neustále.

Keď som nastúpil do práce, obdivoval som ľudí na vyšších pozíciach domnievajúc sa, že musia byť mimoriadne nadaní a schopní, aby rozumeli tomu všetkému, čo ich pracovná pozícia obnáša. Vôbec mi nenapadlo, že aj oni boli niekedy v stave, že nevedeli o svojej práci vôbec nič. A že sa museli vypracovať.

Po rokoch zamestnaní a zmene niekoľkých pozícií som si začal všímať, že niektorí z vedúcich neboli takí chytrí, ako sa mi na začiatku javili.

Možno viac kričali, boli prísnejší, ale keď sme spoločne riešili nejaké problémy, často svojej problematike veľmi nerozumeli a to kompenzovali intenzitou hlasu a panovačnosťou.

A tiež som si uvedomil, že tam kde sa ich schopnosť veci posunúť ďalej končila, mňa to práve začínalo baviť.

Fixné a rastové myslenie

Carol S. Dwecková v knihe Nastavenie mysle popisuje dva možné prístupy k našim skúsenostiam.

Fixné nastavenie mysle nás upriamuje na výsledky. Na ich dosahovaní staviame svoju vlastnú hodnotu.

Pri fixnom nastavení mysle nie je úsilie dôvodom na hrdosť. Je niečím, čo na váš talent vrhá tieň pochybností.

Ak zlyhávame, vynášame nad sebou rozsudky – som neschopný, netalentovaný, nemám na to. To nás paralizuje a namiesto toho, aby sme skúšali ďalej, vzdávame sa.

Áno, ak sme úspešní, aj pri fixnom nastavení mysle si to vieme užiť. Pri prvých problémoch však upadáme do beznádeje, pretože zlyhanie znamená, že na to nemáme. Že niekto iný, kto uspel, je lepší. Ak by sme mali talent a schopnosti, nestalo by sa, že by sme nevyhrali.

Oproti tomu Rastové nastavenie mysle sa zameriava na proces. Aj ono smeruje k cieľu uspieť, ale nie primárne. Neúspech nechápe ako principiálne zlyhanie nášho talentu. Je len poznaním, že spôsob, ktorý neviedol k úspechu, je potrebné vylepšiť, zdokonaliť. Venovať viac času snahe, alebo zmeniť spôsob a nacvičiť si postup, ktorý k cieľu vedie.
Neúspech je príležitosť na učenie a rast.

Nadšenie pokračovať a snaha nevybočiť z cesty na ktorú som nastúpil aj vtedy (alebo hlavne vtedy), keď sa nedarí, je znakom nastavenia mysle na rast.

Kto myslí rastovo, nekončí zarmútene : “Som neschopný a nemám na to.” Neúspech ho vedie skôr k zamysleniu: “Aha, tak takto to nefunguje. Ako teda? Ak sa to podarilo iným, musí existovať cesta, ako to dokážem aj ja.” A to potom vedie k tvrdej práci, ktorá ho k cieľu priblíži.

Takmer na každej pracovnej pozícii, kde som pracoval, sa po čase objavila príležitosť na rast a postup, ktorú sa mi podarilo využiť.

Chvíľu mi trvalo, kým som pochopil, prečo je to tak. Prečo so mnou akosi prirodzene počítali s posunom vyššie? Nebol som vedome ambiciózny, len som si chcel robiť svoju robotu dobre.

Moja lojálnosť k zamestnávateľovi a snaha podať čo najlepší výkon ma vždy ťahali k tomu, aby som sa učil nové veci. Fungujem tak, že ak vidím prepojenie s praxou, ak mi veci dajú zmysel a zapadnú do seba, zaujíma ma “čo čaká za nimi”, čo príde potom, keď ich vyriešim.

Je v tom akási radosť z objavovania nového a posúvania hraníc svojich možností. Hľadanie cieľa a konca, ktorý sa ale nedá dosiahnuť, pretože neexistuje hranica po ktorú sa dajú veci zlepšovať a meniť, alebo robiť inak.

Na príklade mnohých skúmaných organizácií Dwecková v knihe uvádza, že ich lídri neboli “nadpozemské, charizmatické typy, ktoré prekypovali egom a sebapotvrdzujúcim talentom. Boli to ľudia, ktorí sa považovali za nuly, neustále kládli rôzne otázky a mali schopnosť čeliť najbrutálnejším odpovediam na ne – teda dokázali sa pozrieť zlyhaniam do očí, dokonca aj svojim vlastným, zatiaľčo si zachovávali vieru, že nakoniec budú úspešní.”

Podobne je to aj vo vzťahoch. “Hneď ako ľudia s fixným nastavením mysle uvidia na svojich partneroch chyby, začnú nimi pohŕdať a nie sú spokojní s celým vzťahom. Na druhej strane, ľudia s nastavením mysle na rast vidia partnerove nedokonalosti, aj tak si myslia, že majú dobrý vzťah”, píše Dwecková.

Ak ste kompatibilní, všetko by malo ísť prirodzene – každý jeden expert na vzťahy s týmto nesúhlasí. Jedno z najdeštruktívnejších presvedčení pre vzťah je, že “ak na ňom potrebujeme pracovať, niečo s ním určite nie je v poriadku”

Aaron Beck

Niekde myslíme rastovo a niekde fixne

Ak ale skúmam iné oblasti svojho života, vidím tam aj fixné nastavenie mysle. Nerobí mi problém niekde prísť, spoznať systém a odhadnúť ako napredovať. Váham vtedy, ak mám postaviť niečo nové, od základov. Na zelenej lúke. Viem si nájsť cieľ, pre ktorý sa zapálim a naplním entuziazmom. V prípade začiatkov od nuly mám rezervy vo vytrvalosti a disciplíne dotiahnuť vec do konca.

Je to pre mňa výzva. Roky fixného myslenia v niektorých oblastiach sa nedajú zázračne zmeniť zo dňa na deň. Je to tvrdá, ale vzrušujúca práca plná zlyhaní a čiastočných úspechov, vzostupov i pádov, frustrácie aj pocitu zadosťučinenia.

Ľudia s fixným nastavením si nepripúšťajú vlastné nedostatky a nenaprávajú ich.

Ako sa posunúť od fixné myslenia k rastovému

Zaujímavým poznaním, o ktorom Dwecková píše je, že zlepšovať svoje rastové myslenie sa dá už len tým, ak si uvedomím, že tieto dva typy myslenia existujú a v čom spočívajú. Buď som zameraný na proces, alebo na výsledky. Existuje “možnosť zlepšovať sa”, versus “aký som sa narodil, taký budem a nič sa na tom nezmení”.

Neexistuje niečo ako “chirurgická operácia”, ktorá vás zmení. “Dokonca aj keď sa zmeníte, staré postoje sa neodstránia… Namiesto toho nové postoje zaujmú miesto vedľa starých a ako silnejú, poskytujú vám iný spôsob ako myslieť, cítiť a konať.”, zakončuje Dwecková.

Vlastnosti sú niečim, čo môžeme kultivovať svojim úsilím. Schopnosti nie sú pevne dané, ale vyvinutím správneho úsilia sa postupne dajú zlepšovať.

Autor grafiky: Nigel Holmes

Ak nie je uvedené inak, všetky citáty sú z knihy Nastavenie mysle od Carol S.Dweck.

Jeden komentár k “Nastavte svoju myseľ rastovo, s fixným myslením sa utrápite”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.