Je dôležitejšia rodina, práca, alebo TY?

Zvykneme si občas v živote položiť otázku: Čo je pre mňa v živote to najdoležitejšie?

Populárny rebríček hodnôt obsahuje na prvom mieste deti, potom je partner, a potom všetko ostatné. Veriaci má na prvom mieste najskôr asi Boha, až potom všetko ostatné. Asi málokto by verejne priznal, že má na prvých miestach peniaze, majetok, prácu, postavenie.

Dcéra sa mi práve priznala, že jej rebríček hodnôt 14 ročného dieťaťa sú: zdravie, známky, vreckové, mobil a kamaráti. Na doplňujúcu otázku, na ktoré miesto by dala rodinu odpovedala – “no veď to je ako zdravie”.

To mi odľahlo. 🙂

Málokto má na prvom mieste samého seba. Pritom bez “ja” nie je nič mimo mňa. Odo mňa sa odvíja v mojom svete všetko ostatné. Bez “ja” nemá o celom rebríčku dôležitosti ani zmysel hovoriť.

Ak tvrdím, že na prvom mieste by som mal mať seba, nemyslím tým sebalásku kedy svoju energiu, pozornosť, peniaze i priazeň prejavenú iným meriam výhodami, ktoré mi to prinesie. Nie tak, že na prvom mieste je môj prospech a až potom sú ostatní.

Mať seba na prvom mieste, znamená začať vytvárať okolo seba mikrosvet, v ktorom je radosť žiť. Ale ten svet nie je niekde vonku, mimo mňa. Je súčasťou môjho bezprostredného okolia doma, v obývačke vo vzťahoch s ľuďmi s ktorými sa stretávam.

Napríklad, ak otec nezlepšuje negatívne stránky svojej povahy, pije, fajčí a žije pasívny život, nevytvára dobrý vzor pre svoje deti a aj manželka s ním bude mať viac trápenia, než dôvodov na to, aby si ho vážila a chápala ako prínos rodine. Darmo ich bude mať v rebríčku na prvom mieste a dokáže zarobiť peniaze na ich živobytie.

Tým, že začnem od seba, sa dá vybudovať lepší svet oveľa autentickejšie než nezištným rozdávaním sa ostatným na úkor vlastných potrieb. Bezbreho myslieť na iných, nevedieť povedať nie a zanedbávať svoje vlastné potreby môže viesť do temnoty – závislosti, vyhorenia a vlastnej deprivácie.

Vytváranie príťažlivého sveta okolo seba začína prácou na sebe samom.

Nemôžem vytvárať okolo seba príjemný svet, ak nebudem príjemný ja sám. Moje vzťahy v rodine nezlepším, ak ignorujem nezvládnuté stránky svojej povahy. To sa mi môže podariť len ak budem pracovať na ich zlepšení.

Bezdomovcom nepomôžem len tým, že im dám najesť, ale tým, že im okrem toho dám aj inšpiráciu aby sami premenili svoj život na niečo zmysluplné. Ale aby mi toto uverili, sám musím byť dôkazom, že sa to dá a príkladom, že to funguje.

Len tak sa dá vytvoriť mikrosvet, ktorý okolo mňa bude bohatší, než keď som sám seba zanedbával.

Kristus kedysi povedal “Miluj blížneho svojho ako seba samého”. Vidím v tom istú proporcionalitu, že ak nemilujeme seba, asi veľa lásky pre ostatných nebudeme mať. Alebo nebude uveriteľná a autentická.

Inak povedané Miluj seba samého a rovnako tak aj svojho blížneho. Ak zanedbávam seba, čo vlastne môžem dať svojmu okoliu?

Teóriu?

Nevyžiadané rady bez morálneho práva o niečom kázať, keď ani sám nie som svedectvom pravdivosti toho, čo sa snažím šíriť?

Neinšpiruje k zdravému životnému štýlu tlstý človek.
Zbytočne bude o láske k blížnemu hlásať ten, kto vedie vojnu so svojim susedom.
Len falošný je kazateľ ktorý káže o potrebe prekonať seba samého , ale pritom zmietaný neresťami, nedisciplínou a nemiernosťou.

Preto je potrebné začať  v prvom rade od seba – pracovať na sebe.

Dať sám seba na prvé miesto. Až keď zosúladím to, čo hovorím s tým, čo konám, až potom sa tomu dá uveriť. Až potom môžem mať dostatok energie byť prospešný svojim mojim deťom, svojej žene, svojmu okoliu a svetu.

Inak sú to všetko len prázdne reči.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *